Historik a jeho remeslo Heuristika, kritika, interpretácia, syntéza Stručné dejiny dejepisectva. Stredovek Františka Čechová

Základné etapy v práci historika

Heuréka! Pojem heuristika odvodzujeme od gréckeho slova heuréka Metódy a spôsoby riešenia a objavovania problémov a náuka o týchto metódach a postupoch, umenie vynachádzania niečoho nového metódy a spôsoby riešenia problémov, ktoré skracujú a zjednodušujú tradičné spôsoby riešenia Pre historika- bádateľa je heuristika zhromažďovanie resp. náuka o zhromažďovaní historických prameňov a iných podkladov k jeho vedeckej práci

Heuristika Výber, voľba a vymedzenie témy Zistenie stavu bádania vybranej problematiky, ako je téma spracovaná v doterajšom výskume. Postupujeme od encyklopédií, k syntézam, potom hľadáme širšiu historickú literatúru a vedecké štúdie. Vytvoríme si bibliografiu k téme, preštudujeme literatúru a kriticky ju zhodnotíme. Zhromaždíme okruh prameňov k danej téme zvolíme si vhodné metódy, resp. východiskové hypotézy z hľadiska stanovených cieľov výskumnej práce Vypracujeme si predbežnú osnovu práce

Kritika prameňov Vonkajšia kritika skúma pôvodnosť, pravosť, neporušenosť, originalitu, autenticitu prameňa Vnútorná kritika skúma provenienciu, zameranie, tendenciu prameňa a skúma jeho hodnovernosť a pravdivosť 1. Mohol prameň poznať pravdu? (do akej miery ju mohol poznať) 2. Chcel prameň vypovedať pravdu? (Ako ju chcel vypovedať, akým spôsobom a v akom ohľade)

Wie es eigentlich gewesen ist? Leopold von Ranke 1795-1886 Rankeho seminár na Berlínskej univerzite(kde pôsobil od r. 1825) sa stal najprestížnejším vedeckým centrom v Európe. Ranke bol oficiálnym dejepiscom pruského štátu a najvýznamnejším predstaviteľom novej nemeckej histórie, ktorá sa zakladala na prísnej kritike prameňov. Vývoj vedeckej kritiky prameňov spolu s neskorším vplyvom pozitivizmu viedol ku vzniku „kultu faktu“, ktorý sa zakladal na hodnovernosti písomných prameňov.

Interpretácia Historický rozbor- analýza Popis, triedenie faktov, vzťahov medzi nimi, komparácia, hľadanie kategórií a iných štruktúr, verifikácia a falzifikácia stanovených hypotéz... Čo je história? Edward Hallett "Ted" Carr (1892 – 1982) Marc Léopold Benjamin Bloch 1886 -1944 Súdiť, alebo pochopiť? Rozprávať, alebo vysvetľovať?

Syntéza Spolu s analýzou ukončuje rekonštrukciu historických procesov- záver diela by nemal byť len púhym zhrnutím predchádzajúcich tvrdení Kritika, analýza, interpretácia a syntéza sa vzájomne prelínajú a vytvárajú rekonštrukciu historického procesu, ktorú historik vyjadruje spravidla v písomnej podobe vo forme konkrétneho vedeckého diela

Bibliografia- predsieň vedy Veda o súpisoch literatúry, tlačí a ich vedeckom spracovaní Bibliografické dielo vydané tlačou, či bibliografický rešerš, alebo iná forma (lístkových) bibliografických záznamov Vlastná bibliografia bádateľa- bádateľ si z nej vyberá, čo preštuduje a čo si ponechá ako informáciu o tom, čo bolo napísané k téme (Skrytá bibliografia- v dielach iných autorov)

Bibliografie

Najvýznamnejšie bibliografické diela RIZNER, Ľudovít V. Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca roku 1900.I.-VI. Martin: MS, 1929. KOSÁRY, Domonkos. Bevezetés a magyar tortélenem forrásaiba és irodalmába I.-III., Budapest 1951-1958. Ďalší autori: Jozef Čaplovič, Michal Potemra, Štefan Hanakovič, Vendelín Jankovič, Anna Škorupová... Alžbeta Sedliaková- www.dejiny.sk, HČ retrosp. Národná bibliografia- SNK- www.snk.sk Univerzitná knižnica Bratislava www.ulib.sk

Pravda Zamyslime sa nad gnozeologickými problémami historického poznania

Vyriešime to? Majú historické vedy exkluzívny charakter s ohľadom na prírodné vedy? Môžu splniť akési univerzálne požiadavky, ktoré stoja pred každou z vied? Aké vlastnosti majú historické entity? Je predmet dejín špecifický v porovnaní s ostatnými vedami? Aká je povaha historických deskripcií? Čo je historická rekonštrukcia? Existuje viacero dejín alebo len jedny? Existujú historické pravdy? Hovoria dejiny o niečom skutočnom? Dá sa konanie vysvetliť kauzálne? Formujú sa vysvetlenia v dejinách s pomocou (historických) zákonov? Sú historici selektívni - hodnotia alebo vysvetľujú? Sú historické tvrdenia overiteľné? Týkajú sa dejiny iba minulosti? Môže byť poznanie minulosti užitočné? Ako sa dá popísať ľudské konanie? Môže nás minulosť zaväzovať k určitému druhu konania? Čo majú ľudské dejiny spoločné s paleontológiou alebo dejinami vesmíru?

Stredoveké dejepisectvo Čo je stredovek Ako videl dejiny stredoveký človek Vládcovia a svätci Legendy, kroniky, anály a ich autori Latinská kultúra a Byzancia Národné jazyky?

Aurelius Augustinus (334-430) medzi starovekom a stredovekom Základy kresťanskej filozofie dejín vytvoril Aurelius Augustinus (334-430). Východiskom najlepších prác z histórie v období stredoveku môže byť jeho práca O Božom štáte. Toto dielo je charakteristické prelínaním cirkevných dejín a biblických príbehov s dejinami svetskými. Dejiny sú vysvetľované ako dejiny spásy po dedičnom hriechu Adama a Evy, ako zápas dobra so zlom. Žiadna zo zachovaných prác z obdobia stredoveku nedosahuje stupeň spracovania a vzlet svätého Augustína. Augustinovo dielo De civitate Dei posudzuje dejiny ako vývoj, ktorý má  ukončenie. Jeho dejiny sú univerzálne, je len jeden svet. Zmysel dejín sa hľadá od čias Augustína až dodnes, aj keď z jeho náboženského podkladu nezostalo takmer nič (Kutnar, s. 17).

Legendistické a kronikárske dejepisectvo Úpadok dejepisectva v stredoveku na úroveň legiend kroník a análov. Kronika je literárna štruktúra v ktorej býva úmyselná aj neúmyselná falzifikácia, hagiografické prvky, autori pochádzali zo svetského a rádového duchovenstva. Anály na rozdiel od kroniky sú len zoradené fakty, ktoré sa postupne dopisujú. Gregor z Tours (80. roky 6. stor.) napísal dielo Historia francorum libri decem. Je lepšie napísané ako Fredegarova kronika, písaná do r. 658 Fredegarom, potom pokračuje neznámy kronikár.

Stredovek 476, 313,529 Izidor Sevilský (o. 560-636) od r. 603 bol sevillským biskupom. Vynikol snahou o zachovanie antického dedičstva a zozbieral množstvo prírodovedeckých, filozofických a historických údajov encyklopedickej povahy. Jeho dielo Origines sive etymologia pozostávalo z 20 kníh a bolo nasledujúcimi generáciami veľmi využívané. Einhard (770- okolo 840) Vita Caroli - pôsobivý životopis Karola Veľkého podľa antického vzoru

Kresťanská chronológia Európa, Slovensko Beda Venerabilis (Ctihodný), anglosaský mních (673 – o. 740), encyklopedista typu Izidora zo Sevilly, stal sa zdrojom poučenia pre celý stredovek. V jeho dielo De temporum ratione sa spája sústava kresťanského merania času so svetovou kronikou, ktorú dotiahol až do roku 726. Dejiny ľudstva podľa vzoru Augustína rozdeľuje na 6 vekov. Začal používať kresťanskú chronológiu od narodenia Krista, čo si postupne osvojila celá záp. Európa. Je zakladateľom národného dejepisu anglického dielom Historia ecclesiastica gentis Anglorum (do r. 731) Pre naše dejiny sú prameňmi a zároveň historickou literatúrou Moravsko- panónske legendy: Život Konštantína, Život Metoda, Fuldské anály, významný spis O obrátení Bavorov a Korutáncov a ďalšie zdroje.

Po magickom roku 1000... Byzantské dejepisectvo. Po tisícročných dejinách Byzancie mohli zaraďovať historici udalosti do veľkých dejinných súvislostí. Autori boli na rozdiel od západoeurópskych kronikárov vládcovia, politici, štátnici, diplomati, vojaci, ľudia s rozhľadom a vplyvom. Prokopios z Cezarey, Teofanes, Michael Psella, Anna Komnena, 12. stor. Nikefor Gregoras Pod vplyvom byzantského dejepisectva vznikla aj ruská Nestorova kronika. Cisár Konstantin Porfyrogenet (905-959) napísal ešte na konci tisícročia dielo „De administrando imperio“, ktoré obsahuje správy o krajinách a národoch susediacich s Byzanciou a teda aj o „Veľkej“ Morave, povesť o troch synoch kniežaťa Svätopluka . České dejepisectvo Kosmas ( 1056-1125) kanonik a neskôr dekan svätovítskej pražskej kapituly, vstúpil do verejných diplomatických služieb Vratislava II. Napisal dielo Chronica Bohemorum. Jednotlivé diely majú pôsobivé zakončenie. Medzníkom bolo prijatie kresťanstva. Česky písaná Dalimilova kronika bola veršovaná a prenikla do českej národnej literatúry, vznikla počiatkom 14. storočia. Historickou tvorbou sa zaoberal aj cisár Karol IV., napísal autobiografické dielo Vita Caroli imperatoris.

Slovensko v Uhorsku V polovici 11. storočia napísal pécsky biskup Maur, predtým opát benediktínskeho kláštora na Panónskej hore pri Budíne legendu o sv. Svoradovi a Benediktovi. Významné boli aj dve legendy o sv. Štefanovi z konca 11. storočia, ktoré dávajú bezpečné správy o počiatkoch štátu v Uhorsku. Hagiografický charakter majú legendy o sv. Imrichovi a Ladislavovi. Za vlády Belu III, na rozhraní 12. a 13. storočia vzniká kronika jeho anonymného notára Gesta Hungarorum. (Anonymus regis Belae notarius). Obsahuje legendy o sťahovaní Maďarov z pravlasti v Ázii do Uhorska, chváli hrdinstvo a víťazstvá Arpádovcov v boji proti Slovanom.

Neskorý stredovek V ríši Kapetovcov víťazí už v 13. storočí francúzština nad latinčinou. Primat -mních kláštora St. Denis v Paríži roku 1274 predložil kráľovi Filipovi III. francúzsky preklad latinských kronikárskych kompilácií zahrňujúci dejiny Franskej ríše a kráľov z rodu Kapetovcov. Veľké francúzske kroniky (Grandes chroniques Frances) sa stali základom úradnej histórie kráľovstva, v ktorej sa pokračovalo až do 15. storočia a r. 1477 vyšli tlačou.

Vyskúšajte sa Odlíšte periodizačné historické medzníky oddeľujúce epochu od indiferentných letopočtov: 753 pr Kr, 321 pr Kr 121 pr. Kr. 12, 313 333 476 529 1278 1450 1477 1492 1511 1517 1666 1783 1526 Pri mene historika uveďte obdobie, ktoré reprezentuje:( epochu-, storočie, príp.presné roky života, či názvy historických diel: Herodotos, Leopold von Ranke, Beda Venerabilis Je rekonštrukcia historických procesov v práci historika súčasťou heuristiky? Aký typ bibliografie predstavuje práca J. Kuzmík: Prehľad bibliografie slovenskej a bibliografie inorečovej so slovenskými vzťahmi, Martin 1954 Jankovič, V.: Bibliografia slovenskej histórie 1942-1944 Kosáry,D.: Bevezetés a magyar torténelem forrásaiba és irodalmába, I.,II.,III., Budapest 1951-1958 Aký druh časopisu reprezentujú „Current contens“? Ako definuje recenziu J. Bartl na str. 37,38?

Ďakujem za pozornosť Literatúra : www.fcechova.szm.com : sylaby Úvod do štúdia histórie pozrite si aj sylaby historického proseminára Františka Čechová